René

René,  medzi priateľmi známy aj ako Emental, pochádza z Prievidze , narodil sa v Bojniciach a jeho detstvo bolo úplne normálne, ničím  zvláštne. Detstvo spomínam preto, že mnohokrát sú ľudia s predsudkami presvedčení, že ak človek zasiahne do svojho výzoru až do takejto extrémnej miery, chyba sa stala ešte niekedy v rannom veku, keď človek dospieva. Takže nie, nestala. Je ale pravdou, že tento mladý muž začal s tetovaním celkom skoro. Už ako 12 ročný mal svoje prvé tetovanie, ktoré mu vytetoval jeho kamarát podomácky vyrobeným strojčekom.  A aký motív to bol? Je pravda, že kedysi sa motív Reného tetovania tešil veľkej popularite, časom však nastúpili na scénu dohady o spoľahlivosti ich významu, a tak ustúpili do úzadia. Netvrdím, že to bol jediný dôvod, nakoľko voľba motívu je slobodná voľba a vždy existujú trendy, ktoré prídu, a potom odídu. Píšem o čínskych znakoch, ktorým sa hrdo pýšil 12-ročný René.  Mal byť symbolom sily, ale na otázku, či skutočne aj bol, mi René mykol plecom a tvrdí, že znamenal asi skôr nejaké jedlo z menu v čínskej reštaurácii.Tetovanie si na pamiatku nenechal a pretetoval ho. S piercingami začínal o čosi neskôr a to presne v 17ctich, prepichol si peru. Ale naspäť k tetovaniam, ktorých má naozaj dosť. Presný počet sa povedať nedá, keďže mnohé z nich sú spojené v jeden celok (celý rukáv, polovica rukáva, celé stehná, kolená, nárty, prsty na nohách a rukách, hlava, tvár, krk, z hrudi tetovanie pokračuje aj na brucho). 

Niektoré jeho tetovania pre neho nemajú osobný význam, ide o tetovania, ktoré boli robené na súťažiach a motív vznikol po dohode s tatérom. Nájdu sa však aj také, ktoré sú veľmi osobné, napríklad dátumy spojené s členmi rodiny. Na otázku, či má na svojej koži niečo, čo sa mu už teraz až tak nepáči, odpovedá kladne. Sú to najmä tie, ktoré si vytetoval sám, keď sa učil tetovať, alebo mu nejakým spôsobom pripomínajú jeho priateľky (ich mená to nie sú), alebo sa mu motívy prestali jednoducho páčiť. V predchádzajúcej vete som spomenula, že sa učil sám na sebe, čiže áno, René sa učí remeslu tatéra. Sám seba za profi tatéra nepovažuje, ale nikdy neviete, kam vás vietor zaveje, takže je to možné, že sa ním raz stane. Asi rok a pol dozadu mal doma požičané veci potrebné pre túto prácu a tak skúsil niečo vytvoriť. Nebolo prekvapením, že sa mu to zapáčilo. Sám o kvalite svojej, zatiaľ len záľube tvrdí, že ešte sa má veľmi veľa čo učiť a stále to nie je dokonalé, ale každý raz začínal a skúsenosťami sa len a len zlepšuje.  Neľutuje ani jednu svoju prácu na vlastnom tele, a ani dokonca práce iných začiatočníkov. Išiel do toho s tým, že vedel, na koľko je ten človek v tejto práci zručný a ochotne mu poskytol svoju kožu ako plátno. Aj keď som vopred vedela, čo mi odpovie, opýtala som sa, či si pripúšťa možnosť, žeby raz zatúžil po zázračnej gume, ktorou všetky tetovania zmaže. Odpovedal: ,,Nikdy, nikdy, nikdy a nemám prečo“. Tetovanie sa stalo jeho životným štýlom, jeho súčasťou. Najobľúbenejším tetovaním je obrázok francúzskeho buldočka na nárte s nápisom ,,Modi a Torra“, Modi je jeho prvý pes a Torra mu ešte stále robí spoločnosť. 

Ľudia, ktorí vytŕčajú z davu, sa často stretávajú s predsudkami, či inými negatívnymi reakciami na ich výzor, či názory. Ani René nie je výnimkou a so spomínanými predsudkami sa stretol už niekoľko krát. ,,Odsudzovali ma aj starí, aj mladí ľudia, vek nie je dôležitý, ale ide o inteligenciu človeka, pretože aj keď sa mi niečo nepáči, viem to okomentovať slušne a nie urážlivo“ hovorí a spomína si na situáciu, kedy išiel po ulici a jeden starší pán mu začal kvôli výzoru nepekne nadávať. Ako múdry človek nereaguje a snaží si to nevšímať. Priznáva, že ak má zlý deň, tak sa neovládne a nasleduje nepríjemná a hlasná konfrontácia. Zaujímalo ma, či mal problém pri hľadaní zamestnania: ,,Problém som nemal, podľa mňa je to len lacná výhovorka potetovaných ľudí, ja  mám potetovanú tvár a nerobím niekde za pásom vo fabrike, kde ma nikto nevidí. Jasné, že to nemusí byť najľahšie, na pohovore sa človek môže stretnúť s tým, že ho kvôli jeho výzoru nezamestnajú, ale vo väčšine povolaní to nevadí. Je mi jasné, že sú zamestnania, kedy tetovania na viditeľných miestach nie sú povolené.“ Spomína si na situáciu, keď v jednom zamestnaní mal jeden zamestnanec s ním problém, a bol by vďačný za jeho prepustenie. Nie preto, žeby si René nerobil svoju prácu, naopak jeho šéf ho za odvedenú prácu vždy pochválil. Ťažko alebo bojovať s človekom, ktorý má v podniku väčšie slovo, a tak keď prišiel čas predĺženia zmluvy, René sa stal nezamestnaným. Pevne veríme, že danému pánovi sa dobre spí a má pokoj na duši.

Keďže René nie je chlap na zahodenie, chcela som vedieť niečo viac na tému vzťahy: ,,Problém nájsť si priateľku som nikdy nemal, prečo by aj, veď som pekný chlap (smiech). Teraz vážne, nemal som s tým problém, mal som dlhotrvajúce vzťahy. Stretol som sa aj s tým, že rodina priateľky bola mnou pohoršená, priam zhrozená, až priateľke zakázali sa so mnou stretávať. Nechceli ma prijať len preto, že mám jedno, dve, tri, či desať tetovaní. Ale toto nebolo pravidlom, niektorí rodičia ma akceptovali.“ Čo sa týka jeho rodičov, nikdy mu nezakázali vstup do tetovacieho štúdia, nakoľko je už dospelý. V časoch,  kým ešte nebol, tetovania pred ľuďmi skrýval, no rodina ho rešpektovala a naďalej rešpektuje. V súčasnosti žije kľudným životom, je spokojný a zamestnaný a občas si zacvičí v posilňovni, aby získal svaly, ktoré jeho tetovaniam dodajú 3D efekt (pokus o vtip). Dá sa povedať, že René je so svojím životom spokojný a nič závažné by nemenil. Zaujímala ma ešte jediná vec, či má ešte na svojej koži nejaké miesto pre nové prírastky. Tie miesta asi budú veľmi intímne nakoľko mi ich neukázal, ale vraj existujú a šetrí si ich do budúcna, keď do jeho života raz možno vstúpia noví ľudia, deti.

Foto zdroj: osobný archív