História tradičného japonského tetovania siaha až do obdobia paleolitu, čo je približne 10 000 rokov pred našim letopočtom. Záujem o tetovanie bol už vtedy veľký, a to najmä pre duchovné a dekoratívne účely. Ľudia si už od nepamäti potierali telá rôznymi farbami, ktoré roztierali do rôznych tvarov. V Thajsku sa tomuto umeniu venujú tatéry už zhruba 500 rokov. Veria, že tento druh tetovania je kúzelný, väčšinou ich robili mnísi bojovníkom pred samotným bojom, ktorý bojovník nemusel prežiť. Tetovanie slúžilo na ochranu, ako symbol viery, a okrem iného bolo pekné aj pre oči. Histórii tohto tetovania sa však budem venovať nabudúce, dnes vám predstavím jedného umelca, ktorý pracuje s touto tehnikou.
Kanokorn Karawek pochádza z Thajska a posledné 3 roky žil v Českej republike, aj so svojou priateľkou a dieťaťom. Momentálne opäť žije vo svojej rodnej krajine aby sa zdokonalil v technike tetovania a ktovie, možno sa ešte do Českej republiky vráti aj spolu s rodinou. Netají sa svojou láskou k maľovaniu, a okrem kreslenia na kožu maľuje aj portéty. Ako sedem ročný prvýkrát namaľoval portrét svojho oca, ktorý bol jeho inšpiráciou a dal mu počiatočný impulz k maľovaniu. Sám bol totiž maliarom. Tento šikovný otecko sa kedysi živil aj hudbou, konkrétne ska a reggae. Tu však jeho zameranie zďaleka nekončí, už piaty rok študuje architektúru a sníva o tom, že raz bude navrhovať domy a veľké budovy. Vízie do budúcna má určite veľké, no ako sám vraví, nepremýšľa veľmi nad budúcnosťou, ale snaží sa každý svoj deň prežiť najlepšie ako len vie.
S tetovaním začal pomerne neskoro, až ako 22 ročný nechal sám seba pokresliť. Stratené roky však rýchlo dobehol a dnes je už vlastníkom presne 16 tetovaní, z ktorých je jeho najobľúbenejším jeho prvé, na ľavej ruke, ktoré si robil on sám. Jeho tetovania sú vyobrazením jeho životného príbehu, niektoré sú pre šťastie od mníchov. Možno aj šťastie bolo práve to, čo ho k samotnému umeniu tetovania priviedlo. Takmer pred 13 rokmi sa rozhodol pre tetovanie. Zašiel do štúdia a okamžite si to zamiloval. Poprosil tatéra, či mu ukáže techniku a hneď potom to skúšal na svojich nohách a následne na kamarátovi. Vždy v takýchto prípadoch, kedy tatéri začínajú sú ich pokusnými králikmi kamaráti. Kanokorn sa okamžite do tohto druhu umenia zamiloval a nebolo cesty späť, chytil do rúk ihly a začal s tradičným thajským štýlom tetovania. Opýtala som sa ho nato, v čom sa tradičná thajská technika líši od klasickej:
,,Pri tradičnej thajskej technike tetovania sa používa rovnaký materiál ako pri klasickej technike. Ak by som mal porovnať tieto dve techniky v náročnosti, ,,bamboo" tetovanie je jednoduchšie nakoľko pri samotnom procese sa s ihlou nejde až tak hlboko pod kožu. Koža je ihlou prepichovaná, nie trhaná, čiže nie je až také bolestivé a taktiež menej krváca. Netvoria sa ani chrasty, takže sa tetovanie krásne a rýchlo zahojí už do štyroch dní. Vďaka tomu je málo pravdepodobné, že bude potrebné tetovanie opravovať či dopĺňať farbu. Bambusové tetovanie ostáva veľmi dlho jasné a silné, dlho udržiava farebnosť. Treba podotknúť, že táto technika je pomalšia ako klasická s mašinkou, a aj línie a tiene vyzerajú inak. Mnoho mojich zákazníkov tvrdí, že bambusové tetovanie je menej bolestivejšie.Aj keď, samozrejme, každé tetovanie je bolestivé, no záleží natom, na ktorej časti tela sa robí.V mojej krajine to ľudia zbožňujú a sú ochotní prísť do Thajska len kvôli tomu. Sú aj ľudia, ktorí sa toho boja pretože to videli v televízii, kde to vyzeralo bolestivo a vystrašilo ich to.Čo sa týka starostlivosti, nelíši sa od tej klasickej.Vraj dokonca môžete ísť hneď aj do vody či na slnko.
Kanokorn tetuje aj klasickou technikou:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára